Gastronómia na Slovensku

gastronomiaSlovenská kuchyňa sa dá charakterizovať výraznými rozdielmi medzi severom a juhom, ktoré sú historicky dané predchádzajúcou chudobou horských krajov na severe Slovenska a bohatstvom Žitného ostrova na juhu Slovenska. Tieto rozdiely sú umocnené silným vplyvom maďarskej kuchyne na juhu, ukrajinskej kuchyne na východe a čiastočným vplyvom poľskej kuchyne na severe. Miestami sa prejavuje aj vplyv židovskej kuchyne.

V blízkosti Bratislavy sú dediny, ako napríklad Slovenský Grob, preslávené pečením dobre vykŕmených husí v starých peciach. Hornaté Slovensko je známe prípravou baraniny či živánskej pečienky a v chladnejšom počasí aj slávne tradičné hriatô. Na východe Slovenska sa pripravuje chutná „močanka grybová“, je to hustá kaša z húb a smotany, do ktorej sa namáča čierny chlieb. Ešte stále sa miestami pripravuje pohánková kaša a ďalšie takmer zabudnuté jedlá z pohánky. Slovenské halušky, fazuľové polievky s klobásou či kyslá fazuľa sú pokrmy a polievky, ktoré preslávili slovenskú kuchyňu i v cudzine.

Veľmi chutné sú syry, ako údený oštiepok, pravá bryndza a aj parenica. Z nápojov sa na Slovensku pije víno, ale stále viac však stúpa popularita piva. Z ťažkých alkoholických nápojov sa podáva dobrá slivovica a borovička.

Gastronómia je veda – umenie, pravidlá ako sa správne stravovať, nie zákony, prikázania,  ale ako pripraviť jedlo, kombinovať, podávať.

Dnešný trend sú aj  rýchle občerstvenia, bagety, fastfoody, vývarovne – dnes je trend variť v niektorých reštauráciách rýchlo a lacno.

Vo svete sú  aj naši kuchári špičkoví uznávaní, ako napr. p. Pavel Pospíšil je jediný kuchár, ktorý má už 15 rokov hviezdičku Michelin. Tieto ocenenia sa udeľujú tiež reštauráciám.

Michelinová hviezdička sa môže  i odobrať.

Pre viac informácií o kurze kliknite na: Kuchár

Vývoj kuchárstva

Kuchárske umenie, oddávna ospevované a oslavované, právom sa vždy nazývalo umením, a nie iba remeslom. Nestačí tu totiž len remeselnosť a zručnosť, potrebná je tu aj vynaliezavosť a dôvtip, ak majú vznikať vynikajúce kuchárske výrobky, ktoré sú často i meradlom hmotnej kultúry a vyspelosti každého národa.

Postupný vývoj spoločnosti, zakladanie miest, rozvoj obchodu, vojenské výpravy, cestovanie, to všetko malo vplyv na spôsob úpravy pokrmov, ale aj poznávanie nových druhov potravín a pochutín. Na začiatku vývoja spoločnosti sa jedlo to, čo sa získalo zberom a lovom. Postupne sa potom začali pripravovať s rozširujúcim sa pastierstvom a vznikajúcim obrábaním pôdy i jednoduché pokrmy napr. nekvasené chlebové placky, mäso pečené na ražni, syr z mlieka skrotených zvierat.

Už v stredoveku začala taká kuchyňa, ako ju poznáme dnes. Čínska kuchyňa sa vyvíjala a bežala  a beží aj dnes samostatne.

Obchodné styky a prenikanie ázijskej kultúry na západ sa šírilo postupne a tým aj  kuchárske umenie z Ázie cez Perziu do Egypta, rozšírenie do Grécka, Talianska – Rím. V 16. storočí dosiahla talianska kuchyňa vysoký stupeň dokonalosti.

Neskôr sa prípravou pokrmov vyznamenali aj slávni muži, prevažne z Francúzka, ako Béchamel, Colbert, Dumas, Rossini, Brillant – Savarin, Escoffier a iní.

Zakladateľom modernej vedeckej gastronómie je francúzsky filozof a právnik Brillant – Savarin.

Úroveň vývoja kuchárskeho umenia sa menila celé storočia.

Francúzska kuchyňa, obohatená vedeckými poznatkami súčasnosti, tvorí základ modernej svetovej gastronómie.

Pre viac informácií o kurze kliknite na: Kuchár