Kuchárske umenie, oddávna ospevované a oslavované, právom sa vždy nazývalo umením, a nie iba remeslom. Nestačí tu totiž len remeselnosť a zručnosť, potrebná je tu aj vynaliezavosť a dôvtip, ak majú vznikať vynikajúce kuchárske výrobky, ktoré sú často i meradlom hmotnej kultúry a vyspelosti každého národa.
Postupný vývoj spoločnosti, zakladanie miest, rozvoj obchodu, vojenské výpravy, cestovanie, to všetko malo vplyv na spôsob úpravy pokrmov, ale aj poznávanie nových druhov potravín a pochutín. Na začiatku vývoja spoločnosti sa jedlo to, čo sa získalo zberom a lovom. Postupne sa potom začali pripravovať s rozširujúcim sa pastierstvom a vznikajúcim obrábaním pôdy i jednoduché pokrmy napr. nekvasené chlebové placky, mäso pečené na ražni, syr z mlieka skrotených zvierat.
Už v stredoveku začala taká kuchyňa, ako ju poznáme dnes. Čínska kuchyňa sa vyvíjala a bežala a beží aj dnes samostatne.
Obchodné styky a prenikanie ázijskej kultúry na západ sa šírilo postupne a tým aj kuchárske umenie z Ázie cez Perziu do Egypta, rozšírenie do Grécka, Talianska – Rím. V 16. storočí dosiahla talianska kuchyňa vysoký stupeň dokonalosti.
Neskôr sa prípravou pokrmov vyznamenali aj slávni muži, prevažne z Francúzka, ako Béchamel, Colbert, Dumas, Rossini, Brillant – Savarin, Escoffier a iní.
Zakladateľom modernej vedeckej gastronómie je francúzsky filozof a právnik Brillant – Savarin.
Úroveň vývoja kuchárskeho umenia sa menila celé storočia.
Francúzska kuchyňa, obohatená vedeckými poznatkami súčasnosti, tvorí základ modernej svetovej gastronómie.
Pre viac informácií o kurze kliknite na: Kuchár
