„Aforizmus sa nesnaží urobiť z hlupákov múdrych, ale prinútiť bystrých k premýšľaniu.“ Graff, Sigmund
Asi každý manažér alebo vedúci na svete bude súhlasiť, že ideálny pracovník je veľká rarita a veľmi ťažko sa hľadá. Z toho nám vyplýva, že si musíme svojich zamestnancov vychovávať, aby sa k tomuto stupňu dokonalosti dopracovali. Otázkou je, ako na to? Tréningy sú drahé, dlhé a ich efektívnosť nie je zaručená. Spoliehať sa na samo štúdium je často optimistické a tiež sa môže minúť účinkom. Čo ostáva? Povedať im príbeh.
Jedného dňa učiteľ prišiel do triedy a zobral veľký biely papier, na ktorý nakreslil čiernu machuľu. Následne sa opýtal žiakov: „Čo vidíte?“ Všetky ruky sa dvihli a žiaci sa prekrikovali: „Škvrnu“ „Machuľu“ „Čierny obrázok“ a podobne. Učiteľ sa pozrel na papier a povedal: „Zvláštne, že všetci vidíte malú čiernu škvrnu, ale nikto nevidí veľký biely papier.“
Čo je podľa vás pointou tohto príbehu? Keby čítal tento príbeh človek, ktorý nemá záujem na sebe pracovať, tak by si možno povedal, že to je kritika školského systému. V tomto okamihu sa ospravedlňujem každému čitateľovi, ktorého napadla rovnaká myšlienka, ale povedzte si úprimne, že asi to nie je úplne v poriadku. Ak by ste sa zamysleli hlbšie, tak by ste možno odhalili, že príbeh ukazuje na jednostrannosť myslenie, tzv. myslenie v škatuli. Niektorí možno nebudú súhlasiť a nájdu v tomto príbehu iné paralely, ktoré by vedeli preniesť do praxe. Toto je optimálny záver rozprávania príbehu, aby si tam každý našiel čo potrebuje a motivoval ho k premýšľaniu. [more…]
Ešte jeden podobný príbeh, ktorý môžete vyskúšať aj vo vašej firme. Riaditeľ spoločnosti vyhlásil súťaž o odmenu vo výške jedného mesačného platu (toto samozrejme nie je podmienkou, ak by ste to chceli vyskúšať aj u vás). Na nástenku vyvesil čistý papier a pod neho otázku: „Čo je nakreslené na tomto papieri?“ V momente ako to zamestnanci videli, tak bežali do jeho kancelárie a od dverí kričali „Nič.“ Riaditeľ iba smutne pokýval hlavou a poslal ich ďalej pracovať. Toto sa opakovalo celý deň, až kým nešiel večer domov. Keď zatváral dvere kancelárie, tak si všimol, že jeden pracovník sa pozerá na papier na nástenke. Prišiel k nemu a povedal, že sa už nemusí snažiť tam niečo nájsť. Zamestnanec mu odpovedal „Ja tam nič nehľadám, ale obdivujem to čo tam je nakreslené.“ Riaditeľ sa šokovane opýtal, čo tam vidí. Dostal odpoveď: „Všetko na svete, len to je nakreslené bielou farbou…“ Jediné čo nás obmedzuje sme my sami.
Ak prinútite ľudí zamýšľať sa nad sebou, tak sa stávajú lepšími.
Prečo sa to oplatí
Keď dáte človeku odpoveď na otázku, tak sa Vás môže za chvíľu prísť opýtať niečo ďalšie. Keď mu dáte manuál, tak si dokáže poradiť s podobnými situáciami ako sú v ňom popísané. Takýchto „Keď“ by bolo možné napísať veľa, ale princíp ostáva rovnaký. Ak ľuďom uľahčíte riešenie problému, tak to nemusí znamenať, že ste im pomohli, pretože prestanú samostatne myslieť. Pevne verím, že v tomto okamihu sa medzi vami nenájde nikto, kto sa rozhodol neodpovedať už na žiadne otázky alebo niečo podobné. Ak áno, tak prosím skúste zamyslieť nad celým článkom ešte raz.
Výhodou príbehu je, že často neponúka okamžité riešenie situácie, ale môže ukázať iný uhol pohľadu alebo motivovať počúvajúceho. Jednou z príčin, prečo sa chodíme pýtať na radu je, že už sami nevieme nájsť riešenie a často sa už točíme v začarovanom kruhu a iné možnosti nás nie a nie napadnúť. Možno si na podobnú situáciu spomínate aj zo svojho života. Príbeh má v tomto prípade efekt odpútania myšlienok a uvoľnenia bloku.
Dôvodov na využívanie príbehov je viacero a väčšina ľudí, ktorí ich používajú, na to majú rozdielny názor. Či už to sú spomínané naštartovanie myslenia alebo odbúranie bloku, tak rovnako môže ísť napríklad o motivovanie. Vo vzácnych chvíľach sú príbehy využívané aj na získanie času, kedy dostanete otázku, na ktorú neviete odpovedať. Ak máte v zálohe trefný príbeh, tak sa často stane, že ani nebudete nútený poskytnúť inú odpoveď.
Ľudia, ktorí používajú príbehy, sú často cenení, pretože majú snahu pracovať na svojich ľuďoch a zároveň majú prehľad, pretože vybrať vhodný príbeh je niekedy veľké umenie
Kedy je vhodná chvíľa
Thomas Alva Edison predtým ako objavil žiarovku zaznamenal vyše dvetisíc štyristo neúspešných pokusov. V jeden moment jeho asistent povedal „Všetko je stratené, proste to nefunguje.“ Edison sa naňho obrátil a odvetil: „Kdeže, už sme prešli dlhú cestu a objavili sme dvetisíc štyristo spôsobov ako žiarovku nevyrobiť. Teraz musíme nájsť ten jeden, ako ju vyrobiť.“
Keby ste tento príbeh povedali človeku, ktorý práve dostal podmienečnú výpoveď za to, že nedosahuje výsledky, tak by vás poslal kade ľahšie. Aj keď to je dobrý príbeh, tak vskutku nebol použitý správne. Pri výbere vhodnej chvíle je nutné brať do úvahy tri veci: nastavenie človeka, jeho osobnosť a samotný príbeh. Keby ste dotyčnému tento príbeh povedali, keď za vami prišiel s tým, že prácu nestíha, tak by ho možno napadlo, že by si mohol skúsiť inak zorganizovať svoj pracovný čas, ale možno aj nie.
Základom je, aby ľudia boli pripravení myslieť, keď im začnete rozprávať. Podmienečné prepustenie je emocionálny šok a človek, ktorý ho práve dostal je málokedy schopný racionálne uvažovať okamžite. Je nutné dopriať mu čas, aby bol pripravený počúvať. Z pohľadu osobnosti sú na počúvanie príbehov náchylní predovšetkým inteligentnejší ľudia a zvedavý ľudia, pretože na správny efekt je nutné sa nad príbehom zamyslieť a nájsť si v ňom to svoje. Ak musíte vysvetliť pointu príbehu, tak sa jeho zmysel práve o polovicu znížil. Posledným bodom na zváženie je samotný príbeh. Asi vás neprekvapí, že neexistuje univerzálne použiteľný príbeh. Napríklad, keby ste Edisona a žiarovku rozprávali osobe, ktorá práve stratila dôležitý dokument, tak sa dočkáte prekvapeného alebo naštvaného pohľadu.
Hovorte iba príbehy, ktoré dobre poznáte, pretože ak sa zastavíte v polovici na pripomenutie, tak dojem rýchlo klesá
Kde hľadať príbehy
Tu sú dve základné možnosti: rozprávať vlastné príbehy alebo cudzie.
Ak sa rozhodnete zaujať svojím vlastným príbehom, tak veľmi dobre zvážte čo chcete dosiahnuť. Veľmi často vlastný príbeh vyzerá ako chválenie vlastnej osoby a nie je nič horšie ako keď takýto príbeh použijete nevhodne. V tom momente si sami znižujete kredit a možnosť neskoršieho využitia tejto metódy radikálne klesla. Vlastný príbeh je veľmi dobrý, keď ho viete podať s humorom a ľudia sa na ňom zasmejú. V takomto prípade pokojne aj vysvetlite pointu rozprávania, aby nezapadla pri smiechu. Optimálne sa o nej pokúste zaviesť aj krátku diskusiu a prinútiť poslucháča, aby ju vztiahol na seba.
Cudzie príbehy či už vymyslené alebo nie majú široké využitie, keďže ich je obrovské množstvo a rovnako je aj veľa možností kde ich hľadať. Môžete počúvať skúsenejších kolegov, chodiť na rôzne tréningy alebo čítať. Pre začiatok by som navrhol poslednú alternatívu, keďže si ich budete jednoduchšie pamätať, keď sa k nim budete môcť vrátiť. Skúste hľadať na internete alebo existujú aj knihy, ktoré sa zameriavajú na túto tému. Keď už budete v tom, tak venujte čas aj citátom, ktoré môžu poslúžiť veľmi podobne.
Ak chcete pracovať s príbehmi, tak si vytvorte v hlave databázu, ktorú ste schopný okamžite použiť, keď sa vyskytne príležitosť
Autor: Kamil Štaffa
